Na Slovensku vyšla recenze na detektivku Slepé okno

Čt, 28.06.2018 - 12:09 (redaktor FrantisekSpacek )
Obálka knihy Slepé okno

Tajomstvo slepého ok(n)a JOZEF ŠPAČEK Literárne všestranne disponovaný Jaroslav Čejka (básnik, prozaik, dramatik, bloger) vydal pod pseudonymom Michal Fieber detektívku SLEPÉ OKNO (Moravská Bastei MOBA, s.r.o., Brno 2018). Hodno dodať, že ide už o 280-ty zväzok závideniahodnej edície Původní česká detektivka. Jej grafická úprava pripomína veľmi známe série detektívok vydávané, žiaľ, už v minulosti – máme na mysli excelentnú českú edíciu Smaragd a nemenej hodnotnú slovenskú Zelenú knižnicu. Náš autor sa už štvrtým titulom v PČD priradil k, takpovediac, súčasným klasikom tohto obľúbeného žánru, ako sú napr. V. Erben, E. Kačírková, H. Prošková, R. Cílek, J. Moravcová, R. Ströbinger a i. Hlavným protagonistom je už dostatočne známy exkomisár kriminálnej polície Karel Houdek, do značnej miery najmä, no nielen po zdravotnej stránke, alter ego samotného autora. Práve jeho nezávideniahodné zdravotné problémy (rozpad očnej sietnice) ho privedú do situácie, kedy mu prichodí riešiť nielen tento svoj závažný problém, ale i prípad, odvíjaný od podozrivého úmrtia klienta navštevovanej očnej kliniky, investigatívneho novinára Josefa Hlínu. V najnovšej knižke sa M. Fieber rozbieha pomalšie, napr. v porovnaní s detektívkou Soukromé bludiště (2009), kde je privolaný k zavraždenému novinárovi (!) hneď na prvej strane románu. V Slepom okne zomiera násilnou smrťou za veľmi podivných okolností majiteľ súkromnej očnej kliniky – Makucentra, doktor docent Tuček. Ešte pred jeho smrťou ho Houdek stihne niekoľkokrát navštíviť ako pacient a následne sa snaží zistiť, do akej miery môžu injekcie do oka, predpisované a aplikované klientom za veľmi tučný obnos, spôsobiť až nečakané úmrtie, aké postihlo spomenutého novinára. Na prvý pohľad malo ísť o samovraždu MUDr. Tučka, no v jeho pracovni padli dva výstrely z pištole a nielen to presvedčilo exkomisára, aby sa pustil do dôkladnejšieho pátrania a neváhal s pomocou svojho niekdajšieho podriadeného z mordpartie, ktorý ho vystriedal na vedúcom poste oddelenia pražskej kriminálky, pri objasňovaní prípadu. Keďže bol pacientom spomenutej súkromnej kliniky, mal zjednodušený prístup k jej zamestnancom, hoci to nemuselo stačiť, pretože smrť majiteľa ostatných zamestnancov riadne vyplašila. Dôležité boli preňho osvedčené postupy pri pátraní, v ktorých nekládol dôraz na najmodernejšie forenzné metódy, hoci aj tie boli pri práci kriminalistov viac ako potrebné. Exkomisár sa spoliehal predovšetkým na intuíciu, dedukciu, pozorovanie a psychológiu. A ako o sebe zvykol hovoriť, že je zo starej školy, k vyššie spomenutým postupom ešte pridal schopnosť a ochotu chodiť za svedkami a osobami, ktoré mohli mať s prípadom čo len niečo málo spoločné, pýtať sa a načúvať ich rozprávaniu, hoci nie vždy nasmerovanému priamo k vyšetrovanému prípadu. Postupne sa zoznámil nielen s rodinou dr. Tučka, jej susedkami, ale opakoval aj návštevu kliniky, už nie ako pacient, ale emeritný policajný komisár. Do vyšetrovania zapojil svoje rôzne kontakty, napríklad televíznu reportérku Pavlu Šikulovú, ktorá spolupracovala s novinárom Hlínom. To sa ukázalo neskôr ako nadmieru dôležité, keďže zohrala v zamotanom prípade, plnom obratov a zvratov, dôležitejšiu úlohu, ako sa na prvý pohľad Houdkovi zdalo. Kompozične oživil svoj román M. Fieber dvomi intermezzami – v prvom pomôže vyriešiť pri oddychovej rybačke smrť známeho herca, v druhom pri pobyte v kúpeľoch smrť spolupacienta v soľnej jaskyni. Oživujúco môžu pôsobiť i alúzie na známe detektívne romány a ich autorov, ktoré použil v názve jednotlivých kapitol i samotnom názve svojej knihy, hoci nie až v takej miere, ako tomu bolo v jeho pozoruhodnom románe Škola detektivů z roku 2012. Znalec tohto žánru bez problémov rozozná, že ide napr. o R. Chandlera, D. Hammeta, A. Christie a iných. Ale sú tu i iné prvky, v detektívke zvyšujúce napätie – zamurovaný oblok izby (slepé okno), v ktorom trávila svoj smutný život svetloplachá pani Tučková, prvá manželka zavraždeného, tajomný milenec jeho druhej manželky, tiež otrávená bonboniéra, zvláštny odkaz v rodinnej hrobke a prekvapujúci úklad o život exkomisára, spôsobený osobou, od ktorej by to najmenej čakal. Oživujúco a čitateľsky príťažlivo pôsobí aj zmysel pre humor, ktorý exkomisárovi rozhodne nechýba, čo preukázal M. Fieber (J. Čejka) vo všetkých svojich predošlých nielen detektívnych románoch. Text je primerane nasýtený bonmotmi, hláškami, aktuálnymi a aktualizačnými narážkami na spoločenské javy, ktoré sprevádzajú našu súčasnú spoločnosť. Exkomisár čitateľa akoby nevdojak sprevádza aj po rôznych najmä pražských reštauráciách a svojráznych krčmách, v ktorých sa stretáva nielen s komisárom Tesárkom kvôli výmene informácií o pátraní, ale i ďalšími osobami, voľne či tesne spojenými s objasňovaným prípadom. Ich atmosféra vhodne dokresľuje kolorit celého spletitého deja. Najnovší román M. Fiebera poteší milovníkov detektívnych príbehov svojou premyslenou koncepciou riešenia zamotaného prípadu, štylistickou vynaliezavosťou a prekvapujúcou pointou, ktorá do kvalitnej detektívky neodmysliteľne patrí.

Adresa: http://www.noveslovo.sk/c/Tajomstvo_slepeho_okna